V ústrety slobode

          Dňa 24. septrembra 2016 v čase od 07.00 hod do 14.00 hod. sa uskutoční 

štafetový beh vďaky, mieru a svornosti,  beh PhDr. Milana Sidora CSc. 2016

            Počet bežcov:          25   

            Po trase:                   Tokajík: Vyšný Hrabovec – Turany n/Ondavou – Bžany – Lomné – Kručov – Fijaš – Nižná Olšava –

                                              Vyšná Olšava -Vojtovce –Veľkrop- Breznička– Potôčky- Baňa – Šandal - Kalinov, 

                                              Rokytovce – odovzdanie ceny za r. 2015 – Kalinov

            V Brezničke ich očakávame o 12.30 hod. pri obecnom úrade

.............................................................................................................................................................................................................................................................................................

Jeden z posledných svedok tragédie v Ostrom Grúni a Kľaku.

RNDR. Jozef MICHALOV DrSc. Vedecký pracovník SAV, 1970 tajne vysvätený za rím. kat. kňaza. Po 30 ročnom pôsobení v SAV sa mu naplnila túžba učiť filozofiu a teológiu.

Kniha :Život zrodený zo smrti –Magdaléne Lavrincová  2011  

Všetkým žijúcim

         My, ktorým ľudská zloba nedovolila žiť a museli sme odísť, stali sme sa obeťou za slobodu, ale tužili sme žiť, no nebolo nám to dovolené, lebo hrozná pýcha ľudí potrebovala krv. My, vaši mŕtvi bratia a sestry, ktorý sme daňou za lakomstvo žijúcich , vaši mŕtvi rodičia, čo sme vás splodili, aby ste žili čestne a dôstojne, ako sa na človeka patrí, vaši mŕtvi učitelia , ktorý vás učili a vychovávali k pravému ľudskému životu, všetci umúčení v Ostrom Grúni, Kľaku, Kremničke, Nemeckej, Tokajíku, Lidiciach, Terezine, Osvienčime a všade tam, kde človek zabudol, že je človek a konal horšie ako zviera,, voláme k vám žijúcim, k mocným, ktorí riadite štáty sveta a tvrdíte, že vaša je pravda pravá a druhí klamu, ku všetkým ľuďom voláme, že je len jedna pravda a spravodlivosť – a to je mier.

         Pracujte pre tento mier, začnite od seba, vo svojom vnútri, rodine, na pracovisku, v dedine, či meste, v štáte. Ak budeme mať mier v hraniciach, ľahšie ho dosiahneme aj medzi hranicami.    

         Ľudia, vy živí ľudia, neničte sa sami, načo je vám rozum, aby ste vymýšľali, ako komu urobiť zle, ako koho okradnúť, či koho zabiť. Ak takto rozmýšľate , ničím sa nelíšite od zvierať z džungle, ale nikdy nečakajte, že budete mať pokoj na Zemi.

         Spamätajte sa včas, aby ste nemuseli nasledovať nás, vaše utrpenie by mohlo byť strašnejšie ako naše a najmä zbytočné.

Prepísal: Mgr. Peter Kasarda

Vojna

Pravidelne čítam  časopis gréckokatolíckej cirkvi SLOVO. Zaujal ma článok „vojna, vojna“ od šéfredaktora Juraja Gradoša, ktorý predkladám v plnom znení.

Ráz mi jeden ekonóm povedal, že pre rozvoj hospodárstva nie je nič lepšie ako vojna. Nechápavo som oponoval.  Ale jeho vysvetlenie je jednoduché -  po vojne treba všetko obnoviť, bohatstvo mnohých jednotlivcov ľahne popolom, ľudia majú nízke nároky a sú ochotní priložiť ruku k obnove krajiny. Stačí sa pozrieť na to , ako sa spamätalo z vojny Nemecko.

Krajina, ktorá mala kedysi veľké problémy , je dnes z pohľadu ekonomiky najatraktívnejšou krajinou Európy a možno aj sveta.

Lenže vojna so sebou prináša i veľa zla. Vojna je vlastne zhmotnené zlo, ktoré sa často vydáva za dobro. Slovenskí vojaci na sovietskom fronte boli presvedčení , že bránia svoju zem, svoju nedávno nadobudnutú slobodu aj kresťanstvo pred agresorom – Sovietskym zväzom. Práve táto dobra idea ich viedla na front, kde plnili zväčšia podporné úlohy. Aj oni boli pod paľbou partizánov a ani naši vojaci nemali zábrany zastreliť nie len vojenských zajatcov, ale aj civilistov – mužov, ženy, prosiace deti i batoľa a ich tela spáliť. Stalo sa to v bieloruskom Moloduši.

Neodradili ich ani prosby dieťaťa pri nohách. Bola to odveta – pomsta za smrť a zohavenie tiel ôsmich slovenských vojakov. V duchu toho ako sa cítili nemeckí vojaci, keď zomierali ich druhovia na Slovensku? Tu nájdeme dôvody prečo ľahli popolom slovenské dediny Telgárt, Tokajík a iné. Viedla ich pomsta a bolesť za straty členov ich , možno blízkych, priateľov ....Pomsta potom viedla Sovietov k násilným deportáciám Slovákov, aby si „odrobili“ , čo poničili. Aby odčinili skutky svojich vojakov.

Slovenskej republike sa v tom čase darilo. Jej mena bola silná ako dolár, hospodárstvo rástlo a aj bohatstvo obyčajných ľudí, ich blahobyt, vzdelanie, prístup k zdravotníctvu malo stúpajúcu úroveň. Budovali sa železnice, cesty, nové továrne. Všetko vyzeralo úžasne. Áno vojna je motorom hospodárstva. Ale motorom poháňaným pomstou krvou padlých, plačom deti a žien. Aj dnes žijeme z pozitívnych následkov vojny. Chodíme vlakom či autom po miestach, ktoré sa budovali za nacistického Slovenského štátu. Boli budované za peniaze, ktorých pôvod je na bojiskách vojny. Mnohé boli budované aj kvôli samotnej vojne.

Hospodársky rast nie je bohom. Ani bohatstvo národa ním nie je. Malo by nám záležať na tom, aby sme si dokázali udržať objektívne čisté svedomie. Nie z nášho pokriveného pohľadu či pohľadu sveta, ale z pohľadu Boha. A tak každá vojna je hodná odsúdenia – a je jedno , aká je. Spravodlivá, čestná, rýchla.... To je klamstvo. Je to vojna, najväčšie zlo vymyslené človekom.

Prepísal: Mgr. Peter Kasarda

Vyšná Olšava č. 20  okres Stropkov